Sebastian Vettel vo farbách Infinity Red Bull Racing počas tréningu na Veľkú cenu F1 Singapuru na Marina Bay Street Circuit, 21. septembra 2013.
© Paul Gilham/Getty Images
F1

Formuloviny² #GP17: Monako Ázie, teda Singapur

Túto prezývku získal mestský štát vďaka okruhu, ktorý sa vinie okolo prístavu priamo v srdci mesta, a tiež vďaka tomu, že sa z neho stalo podobne noblesné miesto, ako perla Azúrového pobrežia.
Autor Števo Eisele a Braňo Ježík
4 min čítaniePublished on
🎧 Vychutnaj si sedemnástu epizódu druhej série podcastu Formuloviny Števa Eiseleho! O veľkej cene, ktorá z jazdcov vyžmýka všetko. ⬇️
  • Historickú revue pripravil v spolupráci s f1online.sk Braňo Ježík
V Singapure, ktorý získal nezávislosť v roku 1965, majú skúsenosti s formulovými pretekmi už od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vôbec prvú Veľkú cenu Singapuru zorganizoval miestny motoristický klub (SMC) s podporou ministerstva kultúry 17. septembra 1961
Števo Eisele
Išlo o jedno zo série športových podujatí, ktoré sa konali pod hlavičkou turistickej kampane „Navštívte Singapur – rok Orientu“. Prvou veľkou výzvou, ktorej usporiadateľský výbor čelil, bolo nájdenie vhodného pretekárskeho okruhu. Keďže vybudovanie stálej trate neprichádzalo do úvahy, musel byť vytvorený dočasný pouličný okruh s využitím verejných komunikácií.
Singapur v celej svojej kráse

Singapur v celej svojej kráse

© Vladimir Rys

Kľúčovú úlohu pri získaní práv na usporiadanie pretekov Formuly 1 zohral malajzijský hotelový a realitný magnát Ong Beng Seng, ktorý patrí medzi desať najbohatších ľudí žijúcich v Singapure. Ong už v roku 1989 navrhoval postaviť v Laguna Country Clube trať vyhovujúcu predpisom F1, ale úrady vtedy jeho žiadosť odmietli. To ho však neodradilo a po ročnom vyjednávaní uzavrel s FOM dohodu o usporiadaní veľkej ceny. Päťročná zmluva s opciou na predĺženie o ďalších päť rokov bola oznámená v máji 2007. Z veľkej časti to bolo vďaka jeho priateľstvu s Berniem Ecclestoneom. Singapur sa tak stal šiestou krajinou v Ázii a celkovo 67. miestom, na ktorom sa jazdila veľká cena Formuly 1.

Aby si vedel, že ide o ničo „extra“

Prvá nočná veľká cena si vyžiadala aj zmenu signalizácie na trati a tak si v Singapure pripísali aj ďalšie prvenstvo. Elektronické digitálne vlajky boli rozmiestnené na maršalských postoch v rozmedzí každých 300 metrov a v pretekoch Formuly 1 mali premiéru práve v Marina Bay. Aby spĺňali požiadavky Mezinárodnej automobilovej federácie, boli predtým digitálne vlajky s LED diódami viac ako desať rokov testované v Monze, Imole a Barcelone.
Max Verstappen v monoposte Aston Martin Red Bull Racing RB15 počas kvalifikácie na Veľkú cenu F1 Singapuru, 21. september 2019, Marina Bay Street Circuit.

Max to v 2019 dotiahol na tretiu priečku

© Lars Baron/Getty Images

Marina Bay sa môže pochváliť aj jedným z najunikátnejších prvkov medzi traťami v kalendári, keď za zákrutou číslo 18 monoposty prechádzajú popod divácku tribúnu do 120 metrového tunela. Ďalšou zaujímavosťou je historický, viac ako sto rokov starý Andersonov most, ktorý má šírku len desať metrov a v ktorého útrobách je množstvo silových elektrických káblov. To spolu s trolejmi pre napájanie električiek vytvára veľké magnetické pole a tým aj elektrické rušenie senzorov. Z času na čas to dokáže spôsobiť problémy monopostom, ktoré sú dnes doslova prešpikované elektronikou. Hneď v premiérovom ročníku doplatil na tento jav Mark Webber, ktorému v jeho Red Bulle vypovedala poslušnosť prevodovka a prišiel tak o isté pódiové umiestnenie. Preto odvtedy tímy používajú špeciálne senzory, ktoré sú menej náchylné na rušenie. Aby sa zabránilo dopadu magnetického poľa na hydraulické ventily v prevodovke, sú tienené zliatinou niklu, ktorá je účinná pri usmerňovaní magnetických polí. Takéto riešenie sa používa iba v Singapure.
Sebastian Vettel vo farbách Infinity Red Bull Racing počas tréningu na Veľkú cenu F1 Singapuru na Marina Bay Street Circuit, 21. septembra 2013.

Počas 1. a 3. tréningu ešte zapadá slnko, no zvyšok víkendu sa jazdí za tmy

© Paul Gilham/Getty Images

Výzva pre jazdcov na trati aj mimo nej

Singapurský okruh sa pomerne rýchlo stal rivalom honosnej Veľkej ceny Monaka. Stále oficiálne ostáva jediným nočným podujatím, pretože veľké ceny v Bahrajne, Saudskej Arábii, Abú Zabí, či v Katare štartujú ešte za súmraku. S jedinečným časom súvisia jedinečné výzvy tak pre jazdcov, ako aj pre tímy. Tie sa snažia fungovať v európskom biorytme, takže raňajky sa tu podávajú o tretej popoludní, obed okolo 18:00 hodiny a spať sa chodí až nadránom. Časy večere sa líšia v závislosti od konkrétneho dňa víkendu a pracovného zaťaženia, ale zvyčajne bývajú o jednej v noci. Tímoví manažéri tiež nechávajú v hoteloch zablokovať a zatemniť celé poschodia, aby sa predišlo rušeniu členov tímu pri spánku počas dňa.
Sebastian Vettel vo farbách Red Bull Racing oslavuje víťazstvo na Veľkej cene F1 Singapuru na Marina Bay Street Circuit, 25. septembra 2011.

Vettel to v Singapure vždy vedel

© Ker Robertson/Getty Images

Najúspešnejším jazdcom je Sebastian Vettel, ktorý má zo Singapuru päť víťazných pohárov a s Red Bullom tu v sezónach 2011 – 2013 dosiahol čistý hattrick. Marina Bay sa stal podobne, ako všetky mestské trate obeťou pandémie koronavírusu, a tak tu štvornásobný majster sveta bude obhajovať svoj zatiaľ posledný triumf z roku 2019.
Vypočuj si komplet príbeh Veľkej ceny Singapuru v podcaste Formuloviny vyššie! Všetky epizódy nájdeš na redbull.sk/formuloviny, prípadne sleduj Facebook Red Bull Motorsports, náš Instagram a TikTok, kde ťa na ne radi upozorníme.