Atletika
Zo snov o Tokiu do vlastnej záhrady – ako sa pre Monda zmenil rok 2020
Armand „Mondo“ Duplantis mal pred sebou víziu o zlatej medaile z Japonska, ale namiesto toho, aby sa na Olympiáde porovnával s najlepšími, skončil tam, kde to všetko začalo – doma na záhrade.
Toto leto malo byť doterajším vrcholom kariéry rekordéra menom Armand „Mondo“ Duplantis. Avšak, väčšinu z neho strávil tam, kde to všetko preňho začalo, keď mal tri roky – na záhrade rodičovského domu.
Namiesto súboja o zlato v Tokiu, sa tento 20-ročný športovec snažil vyhnúť pristátiu na susedovej tehlovej stene v Louisiane.
Zároveň sa však s dočasným zastavením jeho snahy o zvýšenie latky v súvislosti so svetovým rekordom skoku o žrdi objavili prvky, v ktorých prijal základnú podstatu toho všetkého.
„Jednoduchosť je to správne slovo,“ hovorí. „Teraz sa mi veci skomplikovali. Keď sa rozprávame o podujatiach ako olympiáda alebo majstrovstvá sveta, rolu hrajú peniaze a to znamená, že to nie je len o samotnom skákaní o žrdi.“
Domáce tréningové centrum Armanda Duplantisa
© Red Bull Media House
„Byť späť doma na mojej záhrade, všetko išlo stranou - akokeby som mal opäť 10 rokov a skákal som, aby som sa mohol zlepšiť a zabavil sa tým. Pripomenulo mi to jednoduchšie časy.“
Práve tu prvý raz sledoval aj svojho otca Grega, bývalého skokana o žrdi s maximom 5,8 metra a rovnako tak svojho brata Andreasa. Armand k odvetviu prvýkrát pričuchol, keď mal tri roky.
Hovorí: „Keď som tam skákal, bol to pocit déjà vu. Po každom skoku som sa pozrel na môjho otca. Necítil som sa ako svetový rekordér ani nijako inak ako v časoch, keď som mal 10 rokov.
Muža, ktorý stanovil svetový rekord na úrovni 6,18 metra počas halovej sezóny, vzalo toto obdobie späť domov, späť ku koreňom.
„Je to rovnaké, ako keď si deti v Amerike hádžu s otcom bezjbalovú loptu alebo v Európe kopú futbalovú loptu. Pre mňa je to to, čo sme spoločne robili, keď som dospieval.“
Okrem výletu do minulosti a nostalgických chvíľ využil švédsky športovec vzniknutý priestor na pilovanie svojej techniky.
Po tom, čo so svojím otcom opravil rozbehovú dráhu vytvorenú zo zhnitého dreva a po tom, ako oživil zanedbanú penovú matrac, sústredil sa na šesť krokový rozbeh, aby sa pripravil na to, keď sa súťaž znovu obnoví.
„Skok o žrdi je technická udalosť,“ hovorí. „Potrebuješ udržať pocit držania tyče v ruke, pričom kľúčové je taktiež skákanie. Nie je to ako poriadny tréning, kde môžeš ísť šesť mestrov, ale cítil som sa dobre už pri výškach 5, prípadne 5,1 metra.
„Zvyčajne bežím z 20 rokov, takže je to menej ako polovica môjho behu. Mojou taktikou je byť najrýchlejším mužom pri rozbehu. Keď zoberieš faktor rýchlosti preč, je to náročnejšie. Takže, je pre mňa dobré pracovať v menšej rýchlosti.“
Už dostal príležitosť na to, aby svoju prácu v karanténe zúročil na súťažiach za zatvorenými dverami v Európe. Teraz je na zvyšok leta vo Švédsku.
Armand Duplantis a jeho otec v záhrade
© Red Bull Media House
Najväčšia udalosť tohto roka je preložená, olympiáda sa uskutoční v roku 2021. Armandovo nastavenie mysle je jednoznačné. „Budúci rok môžem byť v lepšej forme.“ Dovolil sám sebe snívať o zlate?
„Áno, prečo nie?“ hovorí. „Vzhľadom na to, ako teraz skáčem, som naozaj sebaistý. Ak budem v dobrej forme a budem skákať ako teraz, môžem vyhrať akúkoľvek súťaž, v ktorej sa objavím.“
Nateraz sa však jeho sústredenie presmerovalo na upravený kalendár pred prázdnymi tribúnami. Pripúšťa, že nedostatok ľudí komplikuje jeho ciele súvisiace so svetovým rekordom.
„Je pre mňa dobré, že opäť môžeme súťažiť, pretože pre mňa osobne je v tréningu jedinou motiváciou predstaviť sa v súťaži."
„Počas typického roka tvrdo trénujem, aby som bol v najlepšej forme na všetkých veľkých podujatiach, nech už sú kdekoľvek. Keď ti zoberú veľké udalosti ako majstrovstvá Európy alebo olympiádu, je náročnejšie nájsť motiváciu."
